História
Poloha
Koceľovce sa nachádzajú v údolí Hankovského potoka v Stolických vrchoch Slovenského rudohoria. Administratívne sú súčasťou okresu Rožňava v Košickom samosprávnom kraji. Od krajského mesta Košice sú Koceľovce vzdialené 90 kilometrov. Z Košíc vedie cesta I. triedy č.50 (E 571), za Rožňavou je odbočka na cestu č. 67 obchádzajúcu mesto zo západnej strany a ďalej na križovatke smerom na západ v smere na Štítnik po ceste II. triedy č. 526. V Štítniku sa odbáča smerom na sever na cestu č. 587. Koceľovce sa nachádzajú vedľa cesty za obcou Roštár. Od okresného mesta Rožňava sú Koceľovce vzdialené 20 kilometrov. Kataster s rozlohou 696 hektárov susedí s obcami Slavoška, Markuška, Kobeliarovo, Petrovo, Roštár, Ochtiná a Rochovce. Nadmorská výška v katastri sa pohybuje od 320 do 703 metrov. Veľký rozdiel v nadmorskej výške je daný polohou obce v údolí a bočným hrebeňom Stolických vrchov. Uprostred obce je nadmorská výška 349 metrov.História
Podľa tradovaných príbehov, avšak aj v súlade s najstaršou históriou susedných obcí, boli Koceľovce osadou nemeckých kolonistov, ktorých tu prizval kráľ Belo IV. Stalo sa tak po ukončení tatárskych nájazdov, keď bola značná časť krajiny úplne vyľudnená a kráľ povolal Nemcov, aby územie osídlili a pomohli pozdvihnúť baníctvo a obchod. Podľa týchto dohadov je možné predpokladať, že Koceľovce vznikli niekedy medzi rokmi 1243 až koncom 13. storočia. V danom čase patrili pod Štítnické panstvo, ktoré Belo IV. daroval šľachtickému rodu Bebek. Je však možné, že nemeckí kolonisti prišli do už jestvujúcej obce, ktorej obyvatelia boli slovanskí poľnohospodári. Potom by boli Koceľovce ešte staršou dedinou. Tomuto nasvedčujú dve skutočnosti. Tou prvou je názov obce. V 14. storočí sa uvádza ako Goczel, čo je dobový nemecký tvar slovanského mena Koceľ. Druhou skutočnosťou je zameranie dediny v stredoveku. Zatiaľ čo blízke nemecké osady mali vyslovene banícky charakter a baníctvo bolo ich hlavným zdrojom obživy, Koceľovce bola iba čiastočne banícka obec. Hlavnou obživou bolo predovšetkým poľnohospodárstvo ako v dedinách so slovanských obyvateľstvom. Prvú písomnú zmienku o Koceľovciach poznáme až z roku 1318. Podľa portálneho súpisu z roku 1427 tu bolo 28 port. Porta je brána, ktorou mohol prejsť naložený voz, a ktorá viedla z ulice do hospodárskej usadlosti. V tom čase sa pri spisovaní používal tzv. portálny súpis, čiže sa spisovali takého brány a nie ľudia. Nie je to teda súčet všetkých domov, ale iba väčších hospodárskych usadlostí. Dnes sa na jednu takúto usadlosť počíta minimálne 7 obyvateľov, čo zahŕňa sedliacku rodinu a služobníkov. V roku 1427 tu teda žilo minimálne 196 obyvateľov. Koceľovce utrpeli ťažké straty počas tureckých nájazdov. V roku 1561 ich prepadli, v značnej miere vypálili a obyvateľov odvliekli do otroctva. V roku 1578 obec obývalo dvanásť sedliackych rodín a štyria želiari. V roku 1689 už len sedem sedliackych rodín a jedna želiarska. Po páde Bebekovcov od 17. storočia sa dedina dostala do vlastníctva Andrášiovcov (Andrássy). Ich majetkový vplyv na Koceľovce postupne slabol. V roku 1773 bol síce jedným z majiteľov Štefan Andráši, avšak obec celkovo patrila dvanástim zemepánom, z ktorých najväčší podiel vlastnil Ladislav Pletrich. V danom čase to bola rýdzo poľnohospodárska obec, miestne baníctvo zaniklo už koncom 15. storočia. V rokoch 1939 až 1945 boli Koceľovce súčasťou Slovenského štátu. V silnom partizánskom hnutí boli účastní mnohí muži z obce. Dedinu oslobodila rumunská armáda 24. 1. 1945. Jednotné roľnícke družstvo tu vzniklo až v roku 1959. Genéza názvu obce 1318 - Guchulpholua, Gochulpholua 1331 - Goczel, Goczeel 1427 - Kencelfalwa 1773 - Geczelowce 1948 - KoceľovceSúčasnosť
Koceľovce majú v súčasnosti približne 250 obyvateľov. Významnou historickou pamiatkou je gotický kostol z prvej polovice 14. storočia so zachovalými stredovekými freskami. V dolnej časti obce sa nachádza vodný mlyn so zachovalým technickým zariadením, ktorý je však v súkromných rukách a verejnosti neprístupný. Spracoval: Slavomír Szabó; http://www.praveorechove.com/newsread2.php?newsid=1688